Riešenie úpadku, alebo ak chcete hroziaceho úpadku reštrukturalizáciou nie je bezbolestné, ale v každom prípade najmenej bolestivé riešenie zo všetkých riešení. V likvidačnom konkurze ide o čo najrýchlejšie speňaženie úpadcovho majetku, za čo najvyššiu cenu , pri čo najmenších nákladoch. V reštrukturalizácií nejde o predaj dlžníkovho majetku aj keď ani toto nie je ako reštrukturalizačný nástroj vylúčené. V reštrukturalizácií ide v prvom rade o vyššie uspokojenie veriteľov ako by dosiahli v konkurze a to pri zachovaní podniku na trhu, teda ide o uspokojenie veriteľov prevažne z prevádzky podniku. Je teda jasné, že zákon priamo počíta s tým, že veritelia odpustia dlžníkovi časť svojich pohľadávok a na splatenie neodpustenej časti sú ochotní si počkať a to všetko za predpokladu ekonomickej výhodnosti takéhoto čakania a odpustenia. V každom prípade sú veritelia ochotní odpustiť časť svojich pohľadávok i počkať si na zaplatenie neodpustenej časti len a len za predpokladu, že sa im to oplatí. Len výnimočne som sa v praxi stretol s tým, že ego bolo silnejšie ako rozum a veriteľ nepodporil reštrukturalizačný plán dlžníka, napriek tomu, že to bolo preň ekonomicky výhodnejšie ako dlžníkov konkurz.